Na svätého Valentína s otvorenou fľašou vína. Viete ako ho správne degustovať?

 

So 14. februárom sa viaže niekoľko legiend podľa ktorých sa tento deň začal považovať za sviatok zaľúbených. Samozrejme so všetkou tou komerčnosťou čo k tomu patrí. V tento deň si zamilované páry vyznávajú lásku viac ako inokedy, a na znak lásky si dávajú kadejaké darčeky. Či už je to klasika v podobe sladkej bonboniéry, kytica červených ruží, ale aj fľaša dobrého vína srdcu ulahodí.

Nedávno som absolvovala riadenú degustáciu vína a napadlo mi, že aj takýto zážitok môže byť originálnym Valentínskym darčekom. Na internete si môžete vybrať z rôznych ponúk na profesionálne riadenú degustáciu počas ktorej sa určite dozviete rôzne zaujímavosti zo sveta vína, a možno si spomedzi tých odrôd nájdete svojho favorita.

 

Poradím vám ak by ste si chceli takúto degustáciu zorganizovať v pohodlí vášho domova. Takže poďme poporiadku od začiatku. Pre správne servírovanie vína sa používajú bezfarebné sklenené poháre na stopke. Najlepšie by mali byť tulipánového tvaru, aby sa v nich dobre koncentrovali arómy. Pri ochutnávaní sa objem pohára plní maximálne do jeho štvrtiny.

 

Stačia tri zmysly

Pri degustácii vína si zúčastnení prejdú niekoľkými odrodami vína. Začína sa ľahkým a sviežim bielym vínom, nasledujú sladšie a ťažšie, pokračuje sa ružovým mokom, a ochutnávka sa končí červeným vínom. Pri degustácií vína posudzujeme jeho farbu, vôňu a chuť.

 

Na prvý pohľad

Najprv si všímame jeho základnú farbu. Potom sledujeme jeho čírosť, ale aj či nie je víno napríklad zakalené. Skúsení degustátory vedia už vo farbe odhadnúť jeho odrodu a vek. Naliate víno sa posudzuje priamo proti svetlu. Keď sa biely či ružový mok trbliece znamená to, že má iskru.

 

Vodnatou priezračnou farbou sa charakterizuje napríklad Veltlínske červené skoré, Rulandské biele, či niektoré muškáty. Zeleno-žltou farbou vyniká Veltlínske zelené, Rizling vlašský, či Chardonnay. Sýtožltá farba je typická pre Pálavu a Tramíny. Pri červenom víne si všímame jeho vyzrážané farbivá. Nazývame to pojmom depot.

 

Farba červeného vína sa v závislosti od odrody odlišuje. Rulandské modré či Frankovka majú priehľadnú a menej intenzívnu farbu. Cabernet Sauvignon či Merlot sa vyznačujú tmavou granátovou farbou. Sýtočervená farba vína prezrádza vyšší stupeň vyzretosti. Farba vína sa taktiež mení aj v závislosti od veku.

 

Aróma zblíženia

Po obhliadke vína nasleduje jeho ovoniavanie. Aby sa uvoľnila aróma je potrebné víno zmiešať so vzduchom. Stačí ak si chytíme pohár za stopku a zľahka víno krúživým pohybom premiešame. Vôňu ucítime najintenzívnejšie pri skle pohára. V aróme vie degustátor analyzovať rôzne vône, ktoré sa dajú zaradiť do mnohých kategórií. Najčastejšie sú to kvetinové, ovocné, či korenisté vône.

 

Pri posudzovaní vône ste sa možno stretli s termínom buket, čo v definícii znamená vôňa vína.

 

Poznáme tri kategórie buketu:

  • primárna – odrodová. Môžete tu cítiť ovocné či kvetinové vône.
  • sekundárna – dodáva ju kvasinkovanie a fermentovanie. Je to vôňa, ktorá je tvorená aromatickými látkami, ktoré vznikajú pri procese výroby.
  • terciárna – fľašový buket. Aróma vznikla v priebehu dozrievania vína v sude alebo vo fľaši, a pri archivovaní.

 

Súhra týchto troch buketov vypovedá o kvalite a dozretosti vína.

 

Pôžitok z ochutnávania

Po analyzovaní farby a vône konečne nasleduje moment kedy víno ochutnáme. Odpime si z vína malý dúšok a nachvíľku si ho ponecháme v ústach, aby sme cítili jeho základnú chuť. Víno sa následne prehltne, a v tomto momente sledujeme aký dlhý vnem po sebe zanecháva. Nazýva sa to dochuť vína.

 

Skúste si všetky vnemy analyzovať a vyvodiť si záver. Treba však zvážiť že koľko ľudí, toľko chutí. Niekomu ulahodí jemné biele vínko, niektorí zasa preferujú ťažké aromatické. Na súčasnom trhu je výber vskutku široký a neexistuje problém vybrať si to svoje obľúbené.