Destilát alebo ľudovo pálenka sa vyrába len z kvalitného ovocia. Liehovinu sa da vypáliť z čohokoľvek. Ide teda o zásadný rozdiel. Od toho sa odvíja výsledná cena jednotlivého alkoholu. Rozdiel by ste mohli zbadať už pri samotnej prezentácii produktu ako je dizajn či etiketa. Ráno po prehýrenej noci najlepšie zistíte či ste pili kvalitný destilát alebo lacnejšiu liehovinu. Po pití kvalitnej pálenky by ste nemali mať “bolehlav”. Dôležitá je však aj miera pitia. Kto koľko zvládne je individuálne. Pre destilát alebo liehovinu patrí spoločné pravidlo a to, že by nemali obsahovať menej ako 15% objemu etylalkoholu. U nás sa najčastejšie vyskytuje “tvrdý alkohol” obsahujúci 38% a 40% objemu alkoholu, ale aj viac. V tom sa Slovensko nezaprie.

Ľahko ich rozoznáme

Destiláty sa nazývajú podľa ovocia s príponou “ica”. Napríklad slivovica, hruškovica, marhuľovica…. Liehoviny nesú názov bez žiadnej prípony, a to jednoducho hruška, slivka, marhuľa…. Ich etiketa musí taktiež obsahovať popis zloženia liehu, ale aj samotné označenie “liehovina”. Liehoviny rozoznáte aj podľa nižšej ceny.

Ovocný destilát

Pri výrobe kvalitného destilátu je dôležitý nie len samotný proces, ale aj výber a zber ovocia. Čerstvosť a zrelosť ovocia ovplyvňuje kvalitu pálenky. Pozor dávame najmä na to, či je dostatočne zrelé, alebo či už nie je zhnilé.

Nezrelé ovocie obsahuje veľa kyselín a málo aromatický látok a cukru. Nahnité ovocie zasa obsahuje nebezpečné baktérie a plesne. Slabo sa kvasí a neobsahuje skoro žiaden cukor. Kôstkoviny sa starostlivo odkôstkujú a strapce hrozna či bazy sa odstopkujú.

Najčastejšie sa destiláty vyrábajú zo sliviek, hrušiek a marhúľ. Ďalej sú to jablká, čerešne, maliny, ríbezle či trnky. Pravý ovocný destilát sa vyrába výlučne z čerstvého ovocia alkoholovou fermentáciou a následnou destiláciou. Pri spracovaní ovocia sa založí kvas. Riadené kvasenie prebieha pri kontrolovanej teplote 15 – 20 °C. Počas tohto procesu sa prírodný cukor z ovocia premienia na alkohol. Dĺžka kvasenia vždy závisí od druhu ovocia. Z kvasu sa potom lieh oddelí a odoberú sa rôzne aromatické látky. Do liehu sa nepridávajú žiadne iné látky. Spracovaný kvas sa následne destiluje v destilačnom kotly. Destilácia by mala byť pomalá, aby sa poriadne oddelili jednotlivé zložky. Ak sa doba destilácie nedodrží, do pálenky sa nám môže dostať metylalkohol z ktorého môžme aj oslepnúť. Destilácia má 3 fázy a to úkvap, jadro a dokvap. Už samotné riedenie destilátu je zložitý proces. Podlieha objemovej kontrakcie podľa určitej postupnosti. Na riedenie sa môže použiť len kvalitná voda. Nesmie byť mineralizovaná, no ani úplne demineralizovaná.

Ako vzniká liehovina?

Základnou surovinou pri spracovaní liehoviny je väčšinou obilie, kukurica alebo cukrová repa (presnejšie melasa). Poznáme liehoviny vyrábané bez kvasenia takzvanou „studenou cestou“. Pre docielenie danej chuti sa do liehu pridávajú rôzne farbivá, cukry, aromatické a chuťové látky. Na druhej strane sa nachádzajú liehoviny vyrábané kvasením, pri ktorom vzniká etanol priamo skvasením sacharidových surovín. Po skvasení nasleduje dôležitá destilácia. Liehy sa prevažne vyrábajú zo skvasiteľných surovín. Môžu však vzniknúť aj zmiešaním liehu, vody, aromatických a chuťových látok. Do liehoviny sa nemusí pridať žiadne ovocie. Vďaka syntetickým prísadám sú liehoviny cenovo dostupnejšie a pijú sa ľahšie. Lacnejšia liehovina sa dá dokonca pripraviť aj z dreva, ropy či uhlia. Keď sa drevo dostatočne očistí, vznikne z neho rovnaký lieh ako je obilný. Aby sme sa vyhli škodlivému liehu, mali by sme byť pri nákupe obozretnejší. Samozrejme škodlivým sa môže stať aj zle vypálený destilát.

Hovorí sa, že malé množstvo alkoholu je zdraviu prospešné. Musí však ísť o pravú pálenku a nie lacnejší lieh.