Podľa čoho sa riadiť pri výbere vína? 

Produkcia vína neustále stúpa, a na trhu je prebytok rôznych odrôd a značiek. Občasný konzumenti sa neraz strácajú pri výbere dobrého vínka, ktoré im bude chutiť. Milovníci vína v tom majú jasno, avšak neraz sú verní odskúšaným značkám. Dôležité je stanoviť si vlastné chuťové preferencie. 

Víno si v prvom rade vyberáme podľa farby, či už máme radi biele, červené alebo ružové. Pri bielom a ružovom víne si všímame pomer cukru a kyseliniek, pri červenom množstvo tanínov. Podľa obsahu cukru si vyberáme suché, polosuché, polosladké a sladké. Rozdelenie sektov je rôznorodejšie, a na výber máme brut nature (prírodné surové), extra brut ( extra surové), brut (surové), extra dry (extra suché), sec (suché), demi-sec (polosuché), a doux (sladké). Niektorí sa orientujú na špeciálnu odrodu viniča alebo sú verní určitému regiónu. 

 

Slovenské vinice majú čo ponúknuť

Aj naše zemepisné šírky nám umožňujú pestovať kvalitné odrody. V našich šiestich vinohradníckych oblastiach sa rodí skvelý bobuľový sortiment z ktorého sa produkujú vskutku kvalitné slovenské vínka. 

Najlepšie klimatické podmienky prajú odrodám pestovaným v Južnoslovenskej vinohradníckej oblasti, a nájdete tam muštové odrody Rizling vlašský, Rizling rýnsky, Veltlínske zelené, Chardonnay a Pinot blanc. Z modrých odrôd, ktoré si vyžadujú dlhšie vegetačné obdobie, pestujú Pinot noir, Frankovku modrú, Cabernet Sauvignon a Svätovavrinecké. 

Najrozmanitejší je Nitriansky vinohradnícky región, kde sa pestuje Tramín červený, Pinot blanc, Pinot noir, Pinot gris, Sauvignon, Müller Thurgau, Frankovka modrá, Svätovavrinecké, Rizling rýnsky a Semillon. V Malokarpatskej vinohradníckej oblasti sa pestuje Veltlínske zelené, Frankovka modrá a Rizling vlašský

Stredoslovenská vinohradnícka oblasť je obohatená o vulkanickú pôdu. Pestuje sa tam Rizling vlašský, Rizling rýnsky, Veltlínske zelené, Müller Thurgau, Pinot blanc a Chardonnay. Najmenšia Východoslovenská vinohradnícka oblasť ponúka Pinot blanc, Pinot noir, Pinot gris, Rizling vlašský, Tramín červený, Frankovku modrú, Müller-Thurgau, a pomerne novú odrodu Dunaj. Významná vinohradnícka oblasť Tokaj pestuje muštové odrody na výrobu tokajského vína Lipovina, Furmint a Muškát žltý

 

Vína z rôznych kútov sveta

Lídrom v produkcii vína je samozrejme Francúzsko. Vďaka svojim skvostným podmienkach na svahoch Alsaska a Languedoc vznikajú tie najkvalitnejšie vína. Okrem toho je Francúzsko rodiskom pravého šampanského, ktoré sa produkuje nikde inde ako v oblasti Champagne. 

Medzi významných producentov vína sa vypracovalo aj Taliansko, Španielsko či Nemecko. Najznámejšou talianskou vinohradníckou oblasťou je bezpochyby Toskánsko odkiaľ pochádza známe Chianti. Taliansko je po Francúzsku druhým najväčším producentom vína na svete.

Horúce Španielsko so svojim andalúzskym regiónom, ktorý sa delí na 5 menších vinohradníckych oblastí, pestuje širokú škálu odrôd. Španielsku sa predovšetkým hovorí aj ako krajina Sherry. Nemecko sa zasa kvôli klimatickým a geologickým podmienkam označuje za krajinu bieleho vína. Dokonca je vraj zrodiskom odrody Rizling rýnsky. 

V posledných rokoch sa regále v obchodoch zapĺňajú vínom z Argentíny, Spojených štátov amerických, Južnej Afriky, Austrálie a Nového Zélandu. V týchto oblastiach sa vyrába najväčšia časť celosvetovej produkcie vína. 

 

Podľa čoho si vyberať víno?

Aj keď nám klimatické podmienky u nás prajú, pestovanie viniča je nákladný proces. Cena hrozna však klesá a častokrát sa stáva, že aj slovenské vinárstva importujú hrozno zo zahraničných vinohradoch, aby z nich mohli následne vyrobiť víno pod slovenskou značkou. Ak si chcete byť istý tým čo kupujete, čítajte etiketu na ktorej by mal byť uvedený presný pôvod vína, dokonca aj miesto kde bolo hrozno pestované. 

Okrem pútavého dizajnu, etiketa má informovať o obsahu alkoholu. Pri suchých vínach, ktoré neobsahujú zvyškový cukor, býva obsah alkoholu od 11 do 15 percent. Ak má víno menej ako 9 percent, zvyčajne pôjde o sladké víno, pretože kvasinky pri procese nepreviedli všetok hroznový cukor na alkohol. Ak je na etikete uvedený objem alkoholu 14,5%, môže ísť o víno vyrobené z prezretého hrozna. 

Mnohí si myslia, že kvalitu vína spoznáme podľa toho či má tradičný korkový uzáver. S kvalitou to však nemá nič spoločné. Niektorí výrobcovia vína uprednostňujú plastový alebo skrutkový uzáver z ekonomického hľadiska. Iný zasa nepoužívajú korok kvôli pachu, ktorý môže vo víne zanechať. Je úplne jedno aký uzáver fľaša má, jedno je však isté, že víno so skrutkovým uzáverom má kratšiu životnosť. Po otvorení fľaše sa odporúča víno vypiť hneď. 

Aj po konzumácii vína môže na druhý deň bolieť hlava. Výrobcovia vína používajú na konzervovanie siričitany. Je to úplne bežné a prirodzené, pretože zabraňujú druhotnému kvaseniu. Ak však obsah siričitanov presiahne určitú normu, výsledkom môže byť typická bolesť hlavy. 

Víno by sa malo skladovať po ležiačky, a najlepšie niekde v pivnici kde je chladnejší vzduch a málo svetla. Mali by ste vedieť, že chladnička víno znehodnocuje.