Horúce letné dni sú na konci a vinári sa tešia. Po celoročnom kontrolovaní a staraní sa o viniče, nastal čas pozbierať úrodu, a vytvoriť z nej lahodné vínko. Prostredníctvom pár riadkov vás prenesieme celým procesom výroby vína. 

Výsledná kvalita vína závisí od celkovej starostlivosti a ošetrovania viniča. Hroznu prospieva teplé počasie, a preto sa im najlepšie darí v južných a rovinatých oblastiach. Na svete sú aj vinohrady, ktoré sú lokalizované na vyššie položených miestach. Napríklad v Argentíne sa nachádza vinárstvo Bodega Colomé, ktorého vinice siahajú až do výšky 3100 metrov nad morom. Ale to je na iný článok. 


Slovenské vinice

Medzi najznámejšie slovenské vinohradnícke rajóny patrí Tokajská, ktorá je síce malá ale sladká. Ochutnajte akostné polosladké víno Tokaj Furmint. Ak preferujete suché, vyskúšajte jemne pikantné víno Tokaj Lipovina

V stredoslovenskej vinohradníckej oblasti, vďaka neporušeným úložiskám čierneho uhlia, vznikajú vskutku kvalitné vína. Najrozmanitejšou vinohradníckou oblasťou je nitrianska, kde vzniká mnoho odrôd. Zrodilo sa tam dokonca kráľovské víno Radošina, ktoré máme v ponuke, napríklad Radošina Sauvignon Blanc alebo Radošinský Klevner

Najstaršou vinohradníckou oblasťou je malokarpatská, ktorá sa vďaka rozdielnosti klimatických podmienok delí na ďalšie tri podoblasti, a to Malokarpatské vinohrady, Vinohrady Záhoria a Vinohrady Severného výbežku Malých Karpát. 

V malokarpatskej vinohradníckej oblasti sa nachádza rodinné vinárstvo Pavelka, ktoré pre vás vyrábajú napríklad svieže suché Pinot Gris alebo polosuché Tramín Červený. Ak preferujete ružové, vyskúšajte suché Rosé cuvée z neskorého zberu, a majú aj červené Pavelka Dunaj. Najsevernejšie položenou je východoslovenská vinohradnícka oblasť, ktorá vďaka mineralizovanej pôde produkuje svieže vína.  

Najteplejšou je južnoslovenská vinohradnícka oblasť, ktorá produkuje výborné červené vínka. Vyrába sa tam napríklad aj ovocné víno Miluron Višňa alebo Miluron Čučoriedka.

Začína sa to oberačkou

Najideálnejší je ručný zber, pretože je k hroznu najšetrnejší. Vykonáva sa pomocou nožníc špeciálne určených na vinič. Od samotného zberu závisí výsledná kvalita vína. Zber je potrebné správne načasovať. Nerobí sa to podľa kalendára, ale na základe zrelosti hrozna, vegetácie a klimatických podmienok. Taktiež sa zvažuje aké víno sa bude zo zozbieranej úrody vyrábať. 

Počas zberu sa jednotlivé bobule triedia. Hnilé bobule sa vyhradzujú do osobitného koša, preberajú sa zdravé a najviac zrelé strapce. Nedozreté sa nechávajú na kríkoch, pozbierajú sa neskôr. Chybné hrozno sa môže použiť na výrobu menej kvalitných vín. 


Spracovanie a mletie 

Hrozno sa po zbere musí čo najrýchlejšie prepraviť do vinárskeho závodu, aby sa pod vlastnou váhou nepoškodilo. V ten istý deň sa aj spracuje aby nedošlo k zapareniu bobúľ. Ak sa počas zberu hrozno netriedilo, teraz je čas na prebierku, ktorá zvyšuje kvalitu vína. Po nej nasleduje odstopkovanie, ktoré prebieha v mlýnkoodstopkovači. Mechanicky sa bobule oddelia od strapiny. V ňom sa následne hrozno aj zomelie a vzniká rmut. 


Macerácia 

Mlynček pohybuje lopatkami a hriadeľom, a posúva hrozno cez nerezové sito. Bobule cez neho prepadávajú a putujú čerpadlami do kade. Nasleduje studená macerácia, kedy je hrozno naložené v rmute. Počas macerácie sa v dôsledku enzymatických procesov získavajú aromatické látky, farbivá, komplexné chute a ovocné vône.


Lisovanie 

Tlakom, ktorý vzniká pri lisovaní, sa kvapalné časti oddeľujú od pevných. Rmut preteká cez lis a následne sa vylisuje podiel muštu. Lisovanie sa vykonáva opatrne, aby stihol mušt odtekať. Dôležité je, aby sme pri lisovaní nerozdrvili semená, pretože by sa do muštu dostávali drsné taníny a triesloviny. Dávame pozor aby sme zabránili vniknutiu kyslíka, ktorý by mohol spôsobiť oxidáciu muštu. 

Pri výrobe bieleho a ružového vína nasleduje proces odkalenia muštu. Nádoba sa schladí, aby sa urýchlila sedimentácia kalov. Odkalovanie sa môže realizovať cez odstredivku, pomocou číriacich enzýmov, filtráciou, alebo zasírením. Odkalený mušt sa stáča do inej nádoby aby sa oddelil od čistého muštu. 


Kvasenie

Mušt putuje do antikorových nádrží alebo drevených sudov. Sudy predtým zasírime oxidom uhličitým. Alkoholická fermentácia, kedy prebieha premena cukru na alkohol, je spôsobená kvasinkami. Obdobie búrlivého kvasenia je obdobím burčiaku. Po tejto fáze nádoby dolejeme a zasírime. Červené vína zrejú v dubových sudoch aj niekoľko rokov. Biele vína dozrievajú vo fľašiach. 


Malolaktická fermentácia

Vykonáva sa pri výrobe niektorých vín. Ide o jablkovo mliečnu fermentáciu, kedy sa v dôsledku baktérii kyselina jablčná mení na hladkú kyselinu mliečnu. Malolaktická fermentácia sa využíva pri výrobe červených vín. 


Školenie vína

Ide o dôležitú fázu výroby pod ktorú patrí proces stáčania, sírenia, čírenia, zakyslenia, a filtrácii vína. Sú to takzvané dolaďovacie práce. 

Výroba bieleho a červeného vína sa líši. Jednotlivé výrobné procesy sa vykonávajú v inej postupnosti. Rozdiely vo výrobe závisia aj od vinárstva. Niektorí naturálni vinári nefiltrujú, a víno fľaškujú aj s kalom. Kal chráni víno pred oxidáciou. Každopádne výroba kvalitného vína je zložitý a rozmanitý proces. Svet vína nám ponúka ohromné možnosti, nájsť si také vínko, ktoré nám najviac chutí. Na zdravie!